Vyberajte príbehy s jasnou, jednoduchou štruktúrou namiesto komplikovaného deja, pretože poslucháči pri ohni si nemôžu mätúcu pasáž znovu prečítať ako pri knihe, a príbeh, ktorý sa ťažko sleduje, rýchlo stráca pozornosť skupiny. Stíšte hlas a spomaľte tempo v napätých okamihoch namiesto ich unáhlenia, pretože náhle ticho priťahuje poslucháčov oveľa účinnejšie než hlasitosť, a tempo ovláda napätie lepšie než samotný výber slov. Udržiavajte očný kontakt tak, že prejdete pohľadom celý kruh, namiesto toho, aby ste hľadeli na jedného poslucháča alebo oheň, pretože zahrnutie všetkých do vášho pohľadu dáva celej skupine pocit, že príbeh sa rozpráva priamo im. Nechajte chvíľu ticha po pointe alebo zvrate namiesto okamžitého pokračovania, pretože táto pauza necháva okamih zapôsobiť a dáva poslucháčom čas zareagovať, kým príbeh pokračuje. Poznajte svoj koniec, kým začnete, namiesto improvizovania záveru za chodu, pretože príbeh, ktorý sa vytráca bez jasného rozuzlenia, zanechá poslucháčov neuspokojených, aj keď všetko predtým bolo pútavé. Prispôsobte strašidelný obsah veku najmladšieho poslucháča, nie najstaršieho, pretože príbeh, ktorý sa tínedžerom zdá mierny, môže skutočne vydesiť malé dieťa, a jedno rozrušené dieťa zvyčajne ukončí rozprávanie pre celú skupinu.